Sorry, this entry is only available in Slovak. For the sake of viewer convenience, the content is shown below in the alternative language. You may click the link to switch the active language.
Na ukážku prinášame rozprávanie študentov, ktorí sa ToK Weeku zúčastnili v roku 2014.
Týždeň Teórie poznania, známy najmä ako ToK Week, sa oficiálne konal v Slovinsku, tesne za rakúskou hranicou. Naša cesta však začala už v Bratislave, kde sme sa spolu s p. prof. Carterom vyplávali smer Wien Hauptbahnhof. Z Viedne už naša cesta viedla naprieč Rakúskom až do Mariboru. Ubehla rýchlo – pri počítaní tunelov (a fotení sa v nich), obdivovaní alpských končiarov a hraní nesmrteľného Kontaktu. Najzapeklitejšie slová v celej hre boli, ako inak, tie z Dankinej prípravnej knižky na SAT testy.
Z Mariboru sme sa hneď po privítaní od tamojšej IB koordinátorky vydali mikrobusom do hôr nazvaných príznačne: Pohorje. Po chvíli sme už mesto nechávali hlboko pod sebou a stúpali až na lesnatú planinu, kde nás čakalo samotné dejisko ToK Weeku: chata Planinka. Razom sme sa ocitli uprostred pestrej komunity IB-íkov zo Slovinska a Srbska. Tí, na rozdiel od nás, boli ešte len na začiatku svojej IB púte – v treťom ročníku – a nadchádzajúci týždeň bol pre nich nielen príležitosťou spoznať nových rovesníkov, ale aj stmeliť vlastné kolektívy. Pre nás to bola šanca nadviazať nové kamarátstva a načerpať množstvo vedomostí, zručností a inšpirácie nielen z oblasti Teórie poznania.
Po raňajkách, pred ktorými sme spali tak dlho, ako sa len dalo, nasledoval dopoludňajší program. Tvorili ho prednášky v diskusnom štýle a uvoľnenej atmosfére, vedené dvomi lektormi z oblasti filozofie a Teórie poznania vo všeobecnosti. Skúmali sme rôzne perspektívy na experimenty na zvieratách, na podstatu pravdy ako takej či na zdanlivo jednoduchý fenomén, akým je podvádzanie na písomke – ktorý je však z morálneho hľadiska zložitý. Zamýšľali sme sa aj nad analyzovaním vlastných pocitov. Dokážeme prekonať ľubovoľný strach, ak si uvedomíme, čo ho spôsobuje, a že je za tým len číra emócia? Samozrejme, nedá mi nespomenúť aj ústrednú myšlienku ToK: “Ako vieme, že vieme?” (“How do we know that we know?”)
V súlade s myšlienkou rovnováhy tela i ducha poobedia patrili fyzickým aktivitám. Keďže sme boli v krásnych horách, bez diskusie bola súčasťou programu turistika. Sprevádzaní miestnym legendárnym psom sme sa hustou rozprávkovou hmlou predrali až k jednej z nekonečna rozhľadní na hrebeni Pohorja. Odmenou boli výhľady na šíre lesy, náhorné pláne a Maribor schovaný za malým vrcholkom. Popri turistike došiel rad aj na netradičnejšie športové aktivity. Lezecká stena, lukostreľba či dokonca taký unikát, ako bejzbal hraný s kriketovou raketou a tenisovou loptičkou na futbalovom ihrisku. Bohužiaľ, luk bol iba jeden a každý si strelil len šesť šípov. Lezecká stena však bola naozaj skvelá, a navyše medzi nami boli majsterka v lezení zo Slovinska, ktorá ju zvládala aj so zaviazanými očami, takže sme mali možnosť liezť so skutočnými profesionálmi.
Núdza ale nebola ani o tie kreatívnejšie aktivity. Mňa osobne najviac zaujalo tvorenie vlastných haiku, pri ktorom sme naplno zapájali svoju fantáziu a abstraktné myslenie. Okrem toho sme každý deň okolo obeda sme mali posedenie s p. Carterom – mimochodom, nadšeným hudobníkom a členom skupiny Akelek Blues Band. Okrem jeho obľúbených hudobných kvízov sme sa – po tom, ako sme od neho dostali množstvo tipov a trikov – venovali aj tvorbe vlastných pesničiek. To sa napokon zúročilo aj pri tvorbe nášho záverečného kultúrneho programu, ktorý sme na poslednú chvíľu vymysleli a s veľkým úspechom predviedli zvyšku účastníkov.
Večery a voľný program boli plné spoločenských hier a spoločného pozerania zábavných aj inšpiratívnych filmov, až kým väčšina z nás, zmorená z takých produktívnych dní, nezaspala. Keď však došlo k záverečným predstaveniam, veru nik nespal. My sme so svojím hudobným a tanečným číslom uspeli a pripravili obecenstvo na tradičné vystúpenie p. Cartera s gitarou, ktoré hádam každého prinútilo dupkať si nohou do rytmu. Na záver sme mali čajovú slávnosť – posedenie v kruhu pri sviečkach, počas ktorého každý z nás prečítal úryvok zo svojej obľúbenej básne a porozprával, čím si ho daná báseň získala a čo preňho znamená. Bolo to spontánne, reflektívne a veľmi príjemné zakončenie nášho pobytu na Planinke.
Posledný poldeň v Slovinsku sme strávili u hostiteľských rodín, tentoraz už v Maribore. Spoznali sme neskutočne milých ľudí, krásne nočné, temer ľudoprázdne mestečko, a poniektorí z nás stihli navštíviť aj miestnu kalváriu, nákupnú zónu či obrovský park. Tým sme ToK Week oficiálne zakončili a plní ešte čerstvých dojmov sme po vzrušujúcich dňoch zamierili späť domov, na Slovensko.