Už štrnásť rokov bratislavské Gymnázium Jura Hronca realizuje vyučovanie podľa medzinárodného maturitného programu International Baccalaureate (IB). Pred troma rokmi k nemu pribudli na Spojenej škole Novohradská medzinárodné triedy s vyučovacím jazykom anglickým pre všetky vekové kategórie žiakov. V týchto dňoch si môžu záujemcovia o medzinárodnú školu podávať prihlášky. Do dvoch programov základnej školy prijíma škola prihlášky do 18. marca, na maturitný IB program až do 27. marca. O možnostiach štúdia sme hovorili s EVOU ŽITNOU, zástupkyňou riaditeľky pre medzinárodnú školu. Kde všade sa už dostali absolventi programu International Baccalaureate?
"Teraz máme napríklad už štvrtého študenta na Harvarde, úspešní sú aj na iných prestížnych amerických a britských univerzitách. Aktuálne sú aj iné európske univerzity. A stále sú populárne aj české. Zo smerov, ktoré ponúkajú slovenské vysoké školy, vedú medzi ibíkmi manažment, matematika a informatika na UK a ekonomické smery.
Prijímate študentov z celého Slovenska. Využívajú túto šancu?
"Odhadom tvoria tretinu našich študentov. Zabezpečujeme pre nich stredoškolský internát."
Kto sa môže v sobotu 12. apríla zúčastniť talentovej skúšky?
"Druháci alebo výnimočne aj tretiaci zo štvorročných gymnázií a sextáni z osemročných gymnázií."
Súčasťou študentovej prihlášky je aj odporúčanie učiteľa. Prečo?
"Lebo ten môže podať hodnovernú správu o študentovi. V zahraničí sa na to kladie veľký dôraz."
Prečo sa nemôžu hlásiť aj študenti iných typov stredných škôl?
"Môžu sa k nám hlásiť aj zo stredných odborných škôl, otázkou je, či ich úroveň ovládania anglického jazyka a vedomosti v matematike budú zodpovedať požiadavkám výberového konania.
Z čoho pozostáva skúška?
"Z testov zo slovenského jazyka a literatúry, anglického jazyka a matematiky. Sú dôležité, lebo v diplomovom štúdiu sú povinné."
Akceptujú už IB diplom aj naše univerzity?
"Nový zákon o vysokých školách ju zrovnoprávnil s našou maturitou už aj legislatívne. Zatiaľ podľa listu ministerstva školstva a na základe pozitívnych skúseností dekanov a rektorov s našimi absolventmi s tým vysoké školy nemajú problém. Gro absolventov sa však hlási na zahraničné školy."
Stalo sa už, že by niekto nezmaturoval?
"Za tých štrnásť rokov ani raz. V rámci týchto škôl vo svete je to dosť ojedinelé."
Vraj sa nemôžu hnevať na učiteľov pre známky, lebo sú skúšaní aj hodnotení externe?
"Áno, testy sú zadávané centrálne. Skúšky sa píšu na celom svete v rovnakom termíne a opravujú sa externe. Počas školského roku ich ale skúšajú domáci učitelia podľa systému v IB programe."
Odlišuje sa toto známkovanie v niečom?
"Áno, klasifikácia sa pohybuje od jednotky po sedmičku. Najvyššia je sedmička. Zaujímavé je aj to, že sú tam pri každej známke dané presné kritériá na hodnotenie. Pravidlá hodnotenia sú takto jasnejšie."
Využívate aj tie sedmičky?
"Veru áno, a pomerne často aj na vysvedčení." (or)
Anna Franeková (na snímke) pôsobí v londýnskej investičnej banke. Kým sa nerozhodla študovať v IB programe, vôbec nepremýšľala o štúdiu na Harvarde. Nezdalo sa jej to reálne. Dnes je absolventkou Harvardskej univerzity aj London School of Economics. Momentálne pracuje vo finančnom sektore, v americkej banke s európskou centrálou v Londýne.
"Do sveta ma posunul program medzinárodnej školy. Dal mi sebavedomie dostať sa ďalej, ako sa odo mňa očakávalo. Otvoril mi dvere, o ktorých som si myslela, že napríklad pre financie budú pre mňa zatvorené," hovorí.
Výhody medzinárodnej maturity zhrnula takto: Som ďalej osobnostne, akademicky aj profesionálne.
Nechala som sa nakopnúť
Veronika Vlčková (na snímke) je medzinárodne akreditovaná debatná trénerka, momentálne v Amsterdame. Už sedem rokov sa venuje vzdelávacím aktivitám mládeže, ale aj dospelých. Do septembra minulého roku bola členkou správnej rady International Debate Education Association (IDEA) a momentálne pre túto organizáciu pracuje z Amsterdamu v pozícii koordinátorky medzinárodného debatného podujatia. Je určené pre 250 stredoškolských študentov a učiteľov z 35 krajín sveta. IDEA ju vysiela robiť tréningy a prezentačné workshopy s rôznymi cieľovými skupinami, napríklad s ugandskými žiakmi základnej školy či barmskými mníchmi.
Hovorí, že to bol obsah IB programu na gymnáziu, ktorý ju "nakopol", aby na sebe pracovala. "V našej triede sa nazbieralo veľa silných osobností. Toto zoskupenie pôsobilo ako katalyzátor skvelých myšlienok a nápadov. Navzájom sme sa motivovali a posúvali ďalej. Chceli sme byť stále aktívnejší a priebojnejší, lebo sme mali na to správne prostredie. Prístup učiteľov a učebné osnovy to len stupňovali," hovorí.
Harvard, sen každého študenta
Matej Sapák (na snímke) skončil bakalára na Právnickej fakulte Harvardskej univerzity. "IB štúdium mi otvorilo dvere k neuveriteľným ôsmim rokom. Splnil sa mi sen, študoval som na Harvarde, odtiaľ som sa posunul k poradenskej firme McKinsey and Company a teraz som späť na Právnickej fakulte Harvardskej univerzity," hovorí Matej Sapák.
A čo mi stredoškolské štúdium dalo? Naučilo ma premýšľať, usporiadať si a prezentovať svoje názory. Priviedlo ma k aktivitám, ako je debatný program, aktivitám, ktoré sú dodnes mojím koníčkom a vďaka ktorým som počas rôznych súťaží navštívil krajiny ako USA, Peru či Egypt.
Prečo práve Harvard? Matej Sapák hovorí, že anglosaské univerzity majú spravidla podstatne viac prostriedkov ako európske univerzity, poskytujú študentom väčšiu voľnosť vo výbere predmetov a zameraní štúdia, a zároveň aktívne podporujú množstvo študentských organizácií od matematického krúžku až po študentskú operu.
Dobrú jazykovú prípravu a zároveň aj skúsenosť s trochu odlišným spôsobom vzdelávania ako je náš domáci štandard ponúkajú stredoškolákom napríklad bilingválne gymnáziá. Gymnázium Jura Hronca v Bratislave je však jedinou školou na Slovensku, ktorá ponúka študentom stredných škôl dvojročný program International Baccalaureate, a tým aj možnosť získať medzinárodne udeľovaný, akreditovaný a uznávaný bilingválny diplom IB. „Toto štúdium zodpovedá tretiemu a štvrtému ročníku na slovenských gymnáziách a končí sa záverečnou skúškou, ktorá sa najviac podobá britskému systému,“ hovorí koordinátor IB štúdia na Gymnáziu Jura Hronca René Sidorov. „Ale diplom o ukončení IB programu, ktorý študenti dosiahnu, uznáva náš školský systém a zároveň aj vysoké školy na celom svete. Takže na tie odbory, kde nemusia robiť prijímacie pohovory domáci študenti, nemusia ich robiť ani naši absolventi . Takmer každý rok ide od nás napríklad na americké univerzity päť až desať ľudí, ostatní odchádzajú na prestížne vysoké školy v Európe.“
Ministerstvo školstva SR povolilo zriadiť na štúdium podľa vyučovacieho programu IB Diploma na Gymnáziu Jura Hronca jednu triedu s počtom 24 študentov, ale záujem každoročne prevyšuje tieto možnosti - v roku 2002 sa na 24 voľných miest hlásilo takmer 200 stredoškolákov z celého Slovenska. „Keďže kapacita jednej gymnaziálnej triedy je o niečo vyššia, budeme môcť aj tento rok doplniť triedu o 12 študentov. Štát však pokrýva poplatky spojené so štúdiom v programe IB iba 24 študentom, preto si zvyšní prijatí uchádzači musia nadštandardné poplatky do IB organizácie hradiť sami.“ Aby atmosféra v triede bola multikultúrna a študenti boli nútení hovoriť po anglicky aj mimo vyučovacích hodín, prijíma škola do IB triedy aj zahraničných študentov.
Štúdium aj záverečná skúška prebiehajú trochu inak ako na štandardných slovenských školách.
„Záverečnú známku nedáva študentovi jeho učiteľ, ale na jeho hodnotení sa podieľajú dvadsiati externí odborníci,“ pokračuje Sidorov. „Naši študenti maturujú tri týždne zo šiestich predmetov, skúška sa skladá z troch častí a prebieha písomne.“
Štúdium samotné nie je orientované na jeden predmet – napríklad na ekonomiku alebo manažment. „Systém IB dáva možnosť voľby zamerania aj úrovne už počas štúdia a na posilnenej úrovni sa ide dosť do hĺbky,“ dodáva René Sidorov. „Napríklad našu skúšku z psychológie uznávajú ako rovnocennú prvým dvom semestrom na Harvarde.“
dobry den,
pisem vam zo ziliny, z obcianskeho zdruzenia truc spherique, ktore rekonstruuje zeleznicnu stanicu zilina-zariecie na kulturne centrum. prepacte, ze az teraz vam pisem podakovanie za dobrovolnu pracu studentov vasho gymnazia (IB), ktori nam s rekonstrukciou pomahali v septembri 2003. hned po ich odchode sa ale zacal nas velky medzinarodny divadelny projekt cesta do stanice, pocas ktoreho sa nenasla volna ani minuta.
chcem sa vam teda konecne podakovat v mene celej nasej organizacie a projektu stanica za pracu vasich studentov. hoci to boli len 4 dni, 70 ludi je dost vela, aby po nich zostala riadna stopa - studenti pomohli so skrabanim starej omietky, kopanim kanalizacie, upravou a cistenim celeho okolia i vnutra starej stanicky, ktora bude po dokonceni sluzit okrem povodnej funkcie ako galeria, ateliery pre dielne a workshopy a divadelno-koncertna sala urcene pre sucasne mlade umenie a kulturu (viac informacii na www.stanica.sk). nase obcianske zdruzenie ziskalo budovu do symbolickeho najmu od ZSR a s tym, ze zabezpeci jej rekonstrukciu. kedze nase aktivity nie su komercne, aj cela rekonstrukcia sa realizuje len s pomocou grantov (ktorych je na investicie minimum), materialnej pomoci sponzorov a samozrejme vdaka praci mladych dobrovolnikov, ktorych sa tu pocas leta vystriedalo vyse 150. medzi nich ratame aj vasich studentov, z ktorych som bol naozaj milo prekvapeny - studujem v bratislave na VS a zazil som mnohokrat terajsich stredoskolakov, a preto som mal obavy, ci sa vobec nieco za tie styri dni dokaze spravit. nasadenie, zaujem a chut pracovat studentov rene sidorova bola obdivuhodna a mne naozaj nezostava nic ine len dakovat. a ospravedlnit sa mozno za byvanie vzdialene 10km, odkial museli kazde rano skoro kracat na vlak, pretoze iny uz nesiel - ale bola to najlacnejsia moznost.
prijmite nase zelania uspesneho a krasneho roku 04, prajeme vam vela takych studentov, ako boli ti, ktori pracovali na stanici v ziline. a nezabudnite, ze ste vsetci vitani u nas na stanici hocikedy, kedy budete chciet. na dalsi pracovny zaciatok noveho sk.roka ale aj hocikedy inokedy na navstevu, kavu, koncert ci divadelne predstavenie...
s pozdravom,
marek adamov, riaditel
Už siedmy raz si včera slovenskí študenti v Dome lodníkov prevzali svoje bilingválne IB diplomy ako ocenenie úspešne zvládnutých májových maturitných skúšok. Na Slovensku možnosť absolvovať medzinárodný vzdelávací program International Baccalaureate (IB) poskytuje ako jediné Gymnázium Jura Hronca v Bratislave. V Čechách je rovnaká možnosť iba v Prahe.
„Program je dvojročný. Študenti z celého Slovenska absolvujú v druhom gymnaziálnom ročníku prijímacie skúšky z matematiky, slovenčiny a anglického jazyka a tridsať najlepších nastúpi u nás do novej triedy tretieho ročníka. Tento rok sme vyberali spomedzi dvesto uchádzačov,“ povedal koordinátor Igor Urbančík.
Oproti klasickému štúdiu sa venujú gymnazisti zaradený do IB programu iba šiestim predmetom v anglickom jazyku, no podrobnejšie. Zo všetkých maturujú.
Hlavná koodinátorka Elena Vojtelová: „V klasickom štúdiu je žiak skôr pasívnym prijímateľom informácií. My sa snažíme, aby bol čo najaktívnejší. Napíše veľa laboratórnych prác, esejí, vypracuje malú diplomovú prácu. Všetko v anglickom jazyku. Záverečné skúšky sú rozdelené do troch týždňov, počas ktorých študenti strávia približne 24 hodín pri vypracúvaní testov. Nehodnotíme ich v Bratislave, posielajú sa do zahraničného centra.“
Vo svete zmaturuje v IB programe takmer 80 percent študentov, zvyšok má možnosť opravných skúšok.
Na Slovensku však doteraz až na malé výnimky zmaturoval na prvýkrát každý študent. Aj tento rok dosiahli bratislavskí študenti lepší ako celosvetový priemer z vyše tisíc škôl zo 108 krajín sveta. „Zahraničné vysoké školy rady prijímajú našich absolventov, niekedy ich aj uprednosťujú,“ dodala Elena Vojtelová.
Jednou z čerstvých absolventiek IB programu, ktorá si včera prevzala maturitný diplom, je aj Mária Horáková, ktorú teraz čaká štúdium práva vo Viedni a pokúša sa dostať aj na bratislavskú právnickú fakultu. „Prvé dva ročníky som absolvovala na gymnáziu na Vazovovej, potom som prešla na gymnázium Jura Hronca. Program je rozumný v tom, že som si mohla vybrať šesť predmetov a venovať sa im do hĺbky. Zdalo by sa, že popri náročnom štúdiu nie je čas na klasický, bezstarostný študentský život. Nie je to pravda. Naša trieda fungovala tak, ako je to bežné aj inde.“
Tohtoročnú promočnú slávnosť na jednej z najprestížnejších svetových univerzít, na americkom Harvarde, poznačil dážď. Priestor v strede kampusu nazývaný Starý dvor sa tradične už takmer tristo rokov na konci jarného semestra zapĺňa čerstvými absolventmi univerzity. Tradíciu univerzitnej slávnosti, ktorú si nenechalo ujsť približne 25 000 príbuzných a hostí, nemôže ovplyvniť ani vytrvalý dážď. Ten 6. júna neustal počas celých štyroch hodín trvania promócie. Po nej má Harvardova univerzita ďalších zhruba šesťtisíc nových absolventov. Medzi nich patrí aj Igor Urbančík z Bratislavy. Z Bostonu do vlasti sa vracal hneď na druhý deň po promócii.
Prečo ste sa tak ponáhľali späť na Slovensko? Študentské víza vám predsa dávali šancu zostať v USA ešte celý rok na tzv. študentskej praxi, ktorú môže každý absolvent americkej univerzity vykonávať v krajine bez pracovného povolenia.
Čím dlhšie som bol v Amerike, tým viac som si uvedomoval, čo môžem v tejto krajine získať, ale aj to, že ak sa budem chcieť po skončení školy realizovať, tak to bude rozhodne na Slovensku. Nechcel som začínať niekde a potom sa vracať zasa úplne inam. Tie štyri roky strávené na univerzite boli vynikajúce v tom, že mi veľa dali. Veľa som sa naučil a získal mnohé skúsenosti. Zároveň mi však chýbalo stavanie základov, akési zapúšťanie koreňov, čo na jednej strane vysoká škola človeku môže dať, a keby som ostal v Spojených štátoch, tak by mi aj bola dala, ale keďže som mal dlhodobý plán vrátiť sa späť na Slovensko, tak som mal pocit, že štyri roky je dosť dlhý čas, a preto som sa chcel vrátiť a vrátil som sa.
Štúdium na Harvardovej univerzite je v oblasti vzdelania tou najvyššou dosiahnuteľnou latkou pre každého študenta. Čo vás motivovalo položiť si takú vysokú životnú métu?
-Na konci základnej a začiatku strednej školy som bol s rodičmi a bratom tri roky v Spojených štátoch. Mama si tam ako vedecká pracovníčka robila postdoktorandskú prácu. Bol to môj prvý kontakt s americkým školstvom a spoločnosťou. Keď sme zo Spojených štátov odchádzali, povedal som si, že sa tam vrátim na vysokú školu. Na Slovensku som chodil najskôr na Gymnázium na Vazovovej ulici v Bratislave, a potom dva roky na International Baccalaureate (IB) na Gymnáziu Jura Hronca. Program na tejto škole, zameraný na študentov vybratých z celého Slovenska, sa končí medzinárodnou maturitou uznávanou najprestížnejšími zahraničnými univerzitami takmer všade na svete. IB maturita, ktorá má v Európe už 30-ročnú tradíciu, je vstupným lístkom prijatia na zahraničné univerzity, je to najlepší odrazový bod pre štúdium v zahraničí. Okrem toho som robil množstvo mimoškolských aktivít, ktoré sú tiež veľmi dôležité. Pôsobil som v Slovenskej debatnej lige stredoškolákov a zúčastnil som sa na niekoľkých medzinárodných debatných turnajoch. Zahraničné univerzity kladú veľký dôraz nielen na to, aké výsledky máte v štúdiu, ale aj mimo školy, ako ste schopný využiť príležitosti, ktoré máte. Prihlášky som poslal na osem amerických univerzít. Dve z nich ma prijali - University of Pensylvania a Harvardova univerzita.
Bolo štúdium náročné? Ako vyzerá deň študenta Harvardu?
Bolo náročné. Pracovný deň sa mi síce začínal okolo deviatej, desiatej dopoludnia prednáškami a popoludní pokračoval seminármi, avšak s tým, že ešte 20 hodín týždenne som v rámci univerzity pracoval v knižnici, kde som mal na starosti slovenskú a českú zbierku literatúry a tlače. No a, samozrejme, každý večer, hlboko do noci, som trávil ešte nad knihami. Na univerzite nebolo žiadnou výnimočnosťou nájsť počas celého semestra, nielen pred záverečnými skúškami, študentov v študovniach po dvanástej v noci učiť sa. Semester na Harvarde je náročný. Študenti musia odovzdávať práce, stále niečo priebežne robiť, a tak im príprava na semináre zaberá veľa času.
Harvard patrí k elite medzi školami. Akí sú študenti, ktorí takúto prestížnu univerzitu navštevujú?
Američania nazývajú Harvard školou bielych bohatých mužov. Do značnej miery je to pravda, ale nie úplne. Na Harvarde sme teraz boli štyria Slováci, z ktorých traja skončili IB. Malá komunita Slovákov a Čechov tam bola, už keď som prišiel na univerzitu. Zo začiatku som sa snažil nadväzovať najmä kontakty so študentmi z Európy, lebo som si myslel, že budeme mať veľa spoločného. Nie vždy to bola pravda. Vo štvrtom ročníku som sa viac-menej stýkal len s Američanmi. Nehovorím, že tá škola nie je snobská, je snobská. Polovica študentov, ktorí ju navštevujú, nemá štipendium, lebo ich rodičia sú schopní zaplatiť každý rok univerzite 35 000 dolárov, plus všetky ostatné výdavky. Čiže viac ako polovica študentov pochádza z veľmi bohatých rodín. Zároveň je tam aj pevná a zdravá komunita ľudí z celého sveta, ako aj Američanov, ktorí sú tolerantnejší a prístupnejší novým veciam.
Čo vlastne robí Harvard Harvardom?
Je to veľmi ťažké zhrnúť, ale Harvard robí Harvardom fakt, že je to neuveriteľný súbor možností, ktoré tu človeku poskytujú, a tie majú svoju tradíciu. V rámci toho prostredia, toho mikrokozmu, ktorým Harvard je, človek môže robiť čokoľvek, pokiaľ má vlastnú iniciatívu. Za štyri roky som stihol naozaj všeličo. Bakalárske štúdium v USA nie je tak špecificky zamerané ako na Slovensku. Zameranie máte určené, ale nie je pevne dané. Ja som začínal politológiou v medzinárodných vzťahoch a postupne som sa preorientoval na sociálnu filozofiu a verejnú správu. Rok som študoval čínštinu, spolupracoval som s veľvyslancom fínskej republiky, ktorý určitý čas na univerzite pôsobil a zaoberal sa rozšírením Európskej únie, dostal som sa tiež na stáž do OSN v New Yorku. Takže popri kurzoch, ktoré učia kapacity, som mal možnosti robiť veľa iných vecí, na ktoré sa vždy našli peniaze a ľudia, ak som bol ochotný pracovať. Neuveriteľný dôraz sa však kládol na to, aby osobná iniciatíva vyšla odo mňa.
Byť absolventom Harvardu je status, ktorý sprevádza človeka celý život. Harvard absolvoval, napríklad, bývalý americký viceprezident a prezidentský kandidát Al Gore, všetci Kennedyovci študovali na Harvarde. Kontakt a puto s alma mater zostáva?
Harvard má po celom svete sieť svojich absolventov, ktorí robia prístupové pohovory s uchádzačmi podávajúcimi si prihlášku na túto univerzitu. Pred štyrmi rokmi som takýto pohovor robil aj ja v Prahe. Teraz na konci štúdia som absolvoval tréning, aby som mohol pre univerzitu robiť prístupové pohovory s uchádzačmi o štúdium na Harvarde doma v Bratislave. Toto interview je veľmi dôležité. V súčasnosti je možné ho robiť taktiež v Prahe, v Budapešti aj vo Viedni.
Ponáhľali ste sa vrátiť na Slovensko. Aké sa vám tu otvorili, respektíve otvárajú, možnosti na uplatnenie?
V prvom rade som sa vrátil s tým, že najskôr si potrebujem oddýchnuť, pretože tempo v Amerike je a bolo pre mňa naozaj veľmi vyčerpávajúce. Jedným z dôvodov môjho návratu bolo aj spomalenie tempa. Chcem však robi! ť niečo zmysluplné. Preto som sa neorientoval na súkromný alebo podnikateľský sektor, ale na tretí sektor a na školstvo.
To znamená...
To znamená, že v tejto chvíli už druhý mesiac pracujem na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca v Nadácii Novohradská. Pracujem pre strednú školu, ktorá mi pomohla dostať sa do zahraničia, pomáham programu medzinárodnej maturity IB. Mám na starosti fundraising, to znamená zháňanie finančných prostriedkov pomocou nadácie pre študentov. V rámci reformy školstva, ktorá dnes už dovoľuje stredným školám podnikať, mám na starosti túto oblasť. Pre mňa je to osobná výzva pozrieť sa na to, či je naše školstvo v takom zdevastovanom stave ako sa o ňom hovorí alebo či tá reforma má šancu poskytnúť mu nové možnosti. Myslím si, že na Slovensku tie možnosti sú...
...naplnia ambície absolventa Harvardu?
Moje ambície sú späté so Slovenskom. Nielenže tu mám dobré zázemie, ale navyše mám pocit, že Slovensko sa! nachádza v štádiu, keď sa ešte dá niečo robiť. Verím, že ľudia majú šancu meniť vývoj vecí. Ale aby som bol konkrétnejší, nasledujúce dva roky by som chcel zostať pracovať v školstve, keďže mi tak prirástlo k srdcu. Nebol som tu štyri roky a v týchto prvých dňoch som sa už stretol aj s mnohými prekážkami v práci, ktorú chcem robiť, ale, našťastie, aj s mnohými veľmi motivovanými ľuďmi.
Posledné štyri roky žnú slovenskí gymnazisti úspechy na medzinárodnom Turnaji mladých fyzikov. Aj na tohtoročnom 15. ročníku v ukrajinskej Odese sa im v konkurencii 20 družstiev z osemnástich štátov podarilo obsadiť štvrté miesto. Predtým boli dvakrát štvrtí, vlani dokonca zvíťazili.
Päťčlenný slovenský tím tvorili okrem jedného Žilinčana štyria bratislavskí gymnazisti – kapitán Ľuboš Bosák, Jozef Veselý a Tamara Bobáková z Gymnázia Jura Hronca na Novohradskej a Ján Smrek z Prvého súkromného gymnázia na Čapkovej.
Troch členov tímu včera prijal minister školstva Peter Ponický. Povedal, že aj vďaka takýmto úspechom už Slovensko figuruje ako koordinátor v profilových programoch EÚ.
„Slovenskí študenti sú dobrí v matematike, fyzike aj v informatike. Veľmi často vyhrávajú medzinárodné súťaže a olympiády. Na univerzitách však často počúvam, že majú problémy s komunikáciou aj pri obhajobe svojich prác. Táto súťaž je preto veľkým prínosom,“ povedal minister.
„Na Turnaji mladých fyzikov je veľmi dôležitá aj schopnosť argumentácie a protiargumentácie a tiež správna voľba poradia argumentov pri obhajobe,“ povedal vedúci slovenskej výpravy RNDr. Ivan Košinár, CSc. Kapitána družstva Ľuboša Bosáka práve to na turnaji priťahuje. Má totiž záľubu aj v debatovaní a pravidelne sa zúčastňuje na debatných súťažiach.
„Turnaj mladých fyzikov je špecifická a extrémne príťažlivá súťaž. Analogická pre iné odbory v medzinárodnom meradle neexituje,“ potvrdil člen medzinárodného organizačného výboru súťaže a jej nezávislý porotca doc. RNDr. Jozef Brestenský, CSc.
Úspešným reprezentantom Slovenska zablahoželal aj riaditeľ The British Council Jim McGrath a odovzdal im sponzorský dar – prenosný počítač. Budúci súťažiaci si ho už nebudú musieť na turnaj požičiavať ako doteraz. Študent doktorandského štúdia na SAV Martin Plesch, ktorý úspešných študentov už piaty raz viedol, trocha trpko poznamenal, že pre byrokraciu museli odmietnuť príspevok ministerstva a na chýbajúcu sumu hľadať ďalších sponzorov.
Seniors, junior, are honored for 'enhancing the learning of others'
Two of the three Barrett Award winners: Bartlomiej Czech '02 (left) and Matej Sapak '03. Two Harvard College seniors and one junior have been named recipients of the Joseph L. Barrett Award. Administered by the Bureau of Study Counsel (BSC), the award is named in memory of Joe Barrett '73, and is given to students who have enhanced the learning of others. This year's recipients — Bartlomiej Czech '02, Matej Sapak '03, and Elizabeth Tippett '02 — were honored at an awards ceremony on Monday (May 13).
Czech, a tutor with the Peer Tutor Program for two years, was recognized for his contributions to the group and his attentiveness to other members. According to a statement from the Bureau of Study Counsel, Czech "has exemplified the qualities we hope to see develop amongst this core group of tutors. He has shown a willingness to reflect on his work as a tutor and to engage the questions that the work inevitably raises."
Sapak has been a dedicated Reading Course assistant for the past two years. His knowledge of the course, coupled with his sensitivity to students, has made him an invaluable resource to those who have had the good fortune to teach the course with him as an assistant.
Tippett conceived, organized, and supervised a new peer mediation initiative that came to be known as the Conflict Resource Center. Under her leadership, the center has held training activities, set up a chat room for students to discuss issues of peer conflict, and raised the community's awareness about roommate conflicts. She has also contributed extensively to the redevelopment of the bureau's Web site, promoting accessible information and easier access.
Študenti IB programu z Gymnázia Jura Hronca usporiadali tento víkend druhú lokálnu modelovú konferenciu OSN. V priestoroch Prírodovedeckej fakulty UK v Mlynskej doline sa zišli študenti z desiatich bratislavských gymnázií, aby na simulovanom Valnom zhromaždení OSN ako zástupcovia 22 štátov sveta prerokovali otázky súvisiace s problematikou utečencov.
Na rozdiel od medzinárodnej konferencie, ktorú zorganizovali koncom októbra, sobotňajší BratMUN (Bratislava Model United Nations) bol jednodňový a na jeho príprave i vedení sa podieľali najmä dievčatá. Podľa koordinátorky IB štúdia na Slovensku bol generálkou medzinárodnej konferencie, ktorá by sa na jeseň mala opäť uskutočniť v Bratislave.
„Minuloročná medzinárodná konferencia prebiehala úspešne, len s prípravou záverečnej deklarácie boli trocha problémy. Preto by si to aj tohtoroční organizátori mali pozorne naštudovať,“ povedala RNDr. Elena Vojtelová, koordinátorka IB programu na Gymnáziu Jura Hronca. Dodala, že s organizáciou ani so zvládnutím rokovacieho poriadku organizátorom lokálneho BratMUN-u veľmi pomáhať nemohla. Na Gymnáziu Jura Hronca na Novohradskej totiž práve prebiehajú skúšobné skúšky študentov medzinárodného IB programu. Okrem toho vyhodnocujú aj asi 200 prihlášok druhákov – gymnazistov z celého Slovenska, ktorí sa uchádzajú o 24 miest vymedzených na tento medzinárodný program pokračovania v štúdiu v 3. a 4. ročníku gymnázia. S prípravou podujatia pomáhali organizátorom len ich kolegovia, ktorí úspešne pripravili prvý medzinárodný BratMUN.
Rokovanie študentskej modelovej konferencie OSN prebiehalo v diplomatickej angličtine a simulovalo rokovanie skutočnej Organizácie spojených národov počnúc otváracou ceremóniou a úvodnou rečou. Pokračovalo zasadnutím Valného zhromaždenia, ktoré viedla študentka IB programu Lucia Kayserová. Aj keď si študenti rokovací poriadok trocha zjednodušili, nielen predsedajúca, ale aj delegáti používali pri vystúpeniach predpísané rokovacie formuly, o návrhoch podľa protokolu hlasovali a po prerokovaní stanovísk v Bezpečnostnej rade a ďalších orgánoch prijali aj záverečnú deklaráciu.
Niekoľko študentov štvrtého ročníka programu IB na Gymnáziu Jura Hronca sa od 6. decembra v Bostone v USA opäť zmení na simulovaných diplomatov OSN na Harvard Model United Nations 2001. Na konferencii, ktorú každoročne usporadúva jedna z najprestížnejších univerzít sveta, sa zúčastňuje viac ako 2000 stredoškolských študentov z celého sveta.
Medzi deviatimi študentmi gymnázia, ktorí sa zúčastnia na tomto modelovom zasadnutí OSN v USA, sú najmä organizátori prvej medzinárodnej Model United Nations konferencie na Slovensku - BratMUN 2001, ktorú sami usporiadali v Bratislave v októbri.
Gymnázium J. Hronca dlhoročne zaznamenáva významné úspechy svojich študentov v národnom i medzinárodnom študijnom programe. Každoročne získavajú vynikajúce umiestnenia na celoštátnych a medzinárodných olympiádach v matematike, fyzike a informatike. Šestnástim najúspešnejším študentom GJH v posledný deň uplynulého školského roka zablahoželal aj premiér Dzurinda. Nedávno zaujali organizáciou medzinárodného podujatia BratMUN, simulujúceho zasadnutie OSN.
Gymnázium Jura Hronca na Novohradskej 1 bude zajtra od 12.30 do 18.00 h sprístupnené všetkým záujemcom o štúdium a ich rodičom. Gymnázium ako jediné na Slovensku umožňuje študentom tretieho a štvrtého ročníka štúdium podľa medzinárodného programu International Baccalaureate (IB). IB diplom akceptujú v 90 krajinách sveta vrátane Slovenska. Na základe vynikajúcich študijných výsledkov môžu byť študenti prijatí na zahraničné univerzity aj s priznaním plného štipendia, napríklad na Harvard v USA, na Oxford v Anglicku, na Princeton v USA a iné. Nádejní študenti národného, ale aj medzinárodného programu si počas dňa otvorených dverí budú môcť preveriť svoje vedomosti na imitovaných prijímacích pohovoroch.
Žiaci ZŠ spolu so svojimi rodičmi budú môcť získať informácie o štúdiu a vidieť otvorené vyučovacie hodiny i činnosť niektorých záujmových krúžkov. Prezentovať sa bude aj debatný klub. Pre záujemcov budú k dispozícii úlohy prvého kola korešpondenčného seminára z matematiky pre žiakov 8. a 9. ročníka ZŠ.
Dvere budú otvorené aj na kabinetoch, riaditeľni, knižnici, posilňovni, telocvični, fotokomore či na školskom výpočtovom laboratóriu.
Šiesti stredoškoláci z Gymnázia J. Hronca si ešte ani poriadne nevydýchli po simulovaných rokovaniach Valného zhromaždenia OSN, ktoré organizovali v Bratislave, a už letia na inú medzinárodnú akciu. V meste Lucknow, jednom z desiatich najväčších v Indii, je oddnes do nedele medzinárodná súťaž Quanta 2001. Už niekoľko rokov ju organizuje miestna škola City Montessory School, ktorá je zapísaná aj v Guinnessovej knihe rekordov. Je totiž najväčšou strednou školou na svete, sídliacou v jednom meste.
„Súťaží sa v kvízoch – matematickom, vedeckom a astronomickom, v programovaní, v skupinovej diskusii a v tzv. model display, kde treba zhotoviť a prezentovať zaujímavé zariadenie fungujúce na vedeckom základe. V kvíze model display musia prezentátori vysvetliť princíp, na akom zariadenie pracuje, a odôvodniť zmysel a účelnosť jeho využitia. Súťaží sa aj v jednej umeleckej disciplíne – koláži,“ vysvetlil jeden z účastníkov Ľuboš Bosák.
Slovenskí študenti budú súťažiť vo všetkých disciplínach. Piati sa zapoja do dvoch, jeden bude súťažiť v troch. Ľuboš bude súťažiť v programovaní a skupinovej diskusii.
Druhým dňom včera pokračovalo simulované valné zhromaždenie OSN, ktoré zorganizovala 9-členná skupina študentov z Gymnázia Jura Hronca. Prišlo 150 študentov, z toho takmer polovica zahraničných z desiatich európskych krajín.
Študenti IB programu podujatie nielen zorganizovali, zabezpečovali, ale zapojili sa aj ako delegáti. Príkladom je aj Sana Nuorani, Američan iránskeho pôvodu, teraz IB študent 4. ročníka na Gymnáziu J. Hronca. Ako o ňom povedali jeho spolužiaci Lukáš Vŕba, generálny riaditeľ BratMUN-u, a hovorca Michal Miklovič, bol nielen hybným motorom podujatia, ale bol aj skvelým generálnym tajomníkom.
Podujatie študentom poskytlo možnosť lepšie pochopiť celosvetové problémy. Nahliadli do sveta vysokej politiky a pri vzájomných rokovaniach si uvedomili aj jej limity. Hoci nie všetci sa stanú diplomatmi, sú veľkým prísľubom pre budúcnosť. Ako povedala jedna z profesoriek angličtiny, ktoré sprevádzajú žiakov, Anna Michalidesová z Gymnázia L. Svobodu v Humennom: „Toto je cesta, ako sa môžeme otvárať svetu a dáva príležitosť nielen študentom z Bratislavy, aby sa mohli medzinárodne porovnať. Dáva im to aj šancu dosahovať vyššiu úroveň, než aká sa od nich očakáva.“
Niekoľkých študentov, ktorí v trojčlenných delegáciách zastupovali záujmy krajín, sme sa spýtali, prečo si vybrali práve tú krajinu:
Dana Machajová, Gymnázium I. Horvátha: „Zastupujem Sudán. Má veľké problémy s terorizmom. Aj bin Ládin tam mal investície.“
Katarína Bendíková, Gymnázium J. Hronca: „Reprezentujem Rusko, lebo je členom Bezpečnostnej rady OSN a po útokoch na USA, sa aktívne zapája do celosvetového boja proti terorizmu. Konečne sa spájajú krajiny, ktoré mali mnohoročné rozpory.“
Juraj Schwarz, Gymnázium J. Hronca: „Reprezentujem Afganistan – Severnú alianciu. Je to veľmi atraktívna možnosť prezentovať svoje názory. Snažili sme sa presadiť vytvorenie medzinárodnej organizácie na kontrolu obchodu s malými zbraňami. Fungovala by pod OSN a bola by súčasťou vládnych štruktúr jednotlivých krajín.“
Matej Duman, Gymnázium I. Horvátha: „Zastupujem Singapur. Hoci je rozlohou malý, je to po Japonsku druhá najvyspelejšia krajina v Ázii. Dá sa o nej dosť veľa zistiť, takže sme prišli dobre pripravení.“
Peter Šiška, Gymnázium Bilíkova, Maroš Fekete a Jozef Kozmon, Gymnázium školských bratov: „Zastupujeme Slovensko. Zatiaľ sme toho veľa v otázke obchodu s malými zbraňami nepresadili. Snažili sme sa získať podporu USA, aby sme mohli ísť do NATO.“
Jozef Kordík, Gymnázium Mercury: „Zastupujem Francúzsko, lebo sa oficiálne usiluje o čo najviac reštrikcií proti obchodu s malými zbraňami. Som tu preto, aby som lepšie pochopil fungovanie OSN.“
Lucia Ftáčniková, Gymnázium Vazovova: „Zastupujem Holandsko a podarilo sa nám presadiť výmenu už existujúcich zbraní za príspevky na rozvoj infraštruktúry v tej-ktorej krajine.“
Martin Kuštek, Gymnázium Metodova: „Zastupujem Pakistan, ktorý má veľmi proamericky orientovanú vládu. Je dosť kľúčový pri riešení otázok súvisiacich s medzinárodným terorizmom, to ma zaujalo.“
Daniel Laurinz, Evanjelické lýceum: „Vybral som si Dánsko, lebo je to veľmi mierumilovná krajina a veľmi výrazne vystupuje proti terorizmu.“
Priestory SÚZA na Drotárskej ceste sú odvčera vysunutým pracoviskom OSN. Na jej trojdňové simulované valné zhromaždenie sa tu zišli študenti stredných škôl z desiatich krajín Európy, aby riešili súčasné svetové problémy, pripravovali rezolúcie a zastupovali záujmy krajín, akoby boli skutočnými delegátmi na valnom zhromaždení OSN.
BratMUN je prvá modelová konferencia OSN, ktorá sa uskutočňuje na Slovensku, a je oficiálne zaregistrovaná OSN. Organizujú ju študenti programu International Baccalaureate z Gymnázia Jura Hronca pod záštitou premiéra Dzurindu. Skratka BratMUN vznikla spojením skráteného názvu Bratislavy a MUN – Model United Nations.
Na trojdňovom simulovanom valnom zhromaždení OSN sa študenti – delegáti budú zaoberať aktuálnymi problémami svetovej politiky – medzinárodným terorizmom a s ním súvisiacim obchodom s malými zbraňami.
Na otváracom ceremoniáli Mikuláš Dzurinda v súvislosti s témou číslo jeden týchto dní, ktorou sa budú zaoberať aj študenti, povedal: „Vojna s teroristami je a bude silou vôle, vytrvalosti a dôslednosti.“
Podľa neho viac ako technologicky vyspelé zbrojné systémy v nej budú rozhodovať informácie a solidarita členov protiteroristickej koalície. A tu je práve miesto pre OSN. Zdôraznil, že hoci OSN, ktorá združuje takmer všetky štáty sveta, nutne potrebuje reformu, jej význam to nespochybňuje. V tejto súvislosti ocenil akcieschopnosť Bezpečnostnej rady. Upozornil, že v globálnom konflikte s hrozbou terorizmu „sú len ľudia, štáty, spoločenstvá odhodlané čeliť tejto výzve a tí druhí, ktorí svojím relativizmom dávajú teroristom šancu a priestor“.
Po slávnostnom ceremoniáli pokračovali študenti – delegáti riadnym, hoci simulovaným, rokovaním.
Bratislava 25. októbra (TASR) - Medzinárodná študentská konferencia s názvom Bratislava Model United Nations (BratMUN) začala sa dnes v Bratislave. Nad podujatím, simulujúcim prácu Valného zhromaždenia OSN, prevzal záštitu predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Počas troch dní bude približne 150 účastníkov z vyše desiatich krajín riešiť v anglickom jazyku súčasné svetové problémy, pripravovať rezolúcie a zastupovať záujmy svojej krajiny. Podujatie je venované dvom hlavným témam - obchodu s malými zbraňami a medzinárodnému terorizmu.
Konferencia je určená najmä študentom stredných škôl a na Slovensku sa v podobnom rozsahu uskutočňuje po prvý raz. Pripravili ju študenti programu International Baccalaureate na bratislavskom Gymnáziu Jura Hronca.
Na otváracom ceremoniáli sa zúčastnil aj premiér. V príhovore ocenil záujem študentov o význam OSN. Pripomenul, že podnetom na vznik tejto organizácie bola snaha ľudstva predchádzať konfliktom a riešiť nedorozumenia civilizovaným spôsobom. Podľa Dzurindu má OSN opodstatnenie aj v súčasnosti, keď svet poznačila hrozba globálneho terorizmu. Bratislavské podujatie jednoznačne privítal. "Je to skvelý nápad našich študentov," poznamenal pred novinármi premiér.
V súvislosti so simulovaným Valným zhromaždením OSN sme oslovili generálneho riaditeľa jeho bratislavského zasadnutia Lukáša Vŕbu, študenta maturitného ročníka programu IB na Gymnáziu Jura Hronca.
Čo vás inšpirovalo usporiadať toto podujatie?
„Minulý rok sa skupina študentov z nášho programu zúčastnila na takejto konferencii v poľskej Wroclavi. Veľmi nás to zaujalo a keď sme sa vrátili, zistili sme si, že tento program beží takmer v celej Európe, len na Slovensku nič také nefunguje. Respektíve funguje v Žiline, ale iba na národnej úrovni.“
Rozhodli ste sa ujať iniciatívy. Čo nasledovalo potom?
„Aby sme mohli konferenciu usporiadať, museli sme sa prihlásiť do registra týchto konferencií, ktorý zriadila reálna OSN. Museli sme tiež splniť niekoľko ďalších podmienok. Jednou z nich je, že to musí byť medzinárodná konferencia.“
Z ktorých krajín prišli účastníci?
„Prišli Poliaci, Maďari, Nemci, Rakúšania, Nóri, Fíni, Taliani, Estónci, Rumuni. Delegácie majú rôzny počet účastníkov. Napríklad z Nórska a Nemecka ich prišlo po 15. Všetko sú to študenti tretích a štvrtých ročníkov stredných škôl a dosť veľká časť z nich študuje podľa programu IB.“
Ako bude rokovanie vyzerať?
„V podstate tak ako normálne valné zhromaždenie, len s malými zmenami v pravidlách. Otvorí sa téma, bude sa o nej diskutovať. Pokračovať sa bude rokovaním v blokoch krajín a na záver sa vytvoria a prijmú rezolúcie. Rokovacím jazykom je angličtina.“
Čo je cieľom simulovaného Valného zhromaždenia OSN?
„Cieľom nie je prísť na niečo nové. Význam má to, čo sa udeje počas procesu, teda, že sa stretnú ľudia z rôznych krajín, diskutujú o problémoch, že sa spoznávajú a zároveň preniknú hlbšie do fungovania takej organizácie, ako je OSN. Zistia, ako funguje diplomatické vyjednávanie, ako sa tvoria rezolúcie. To je dôležitejšie ako rezolúcie samotné, hoci aj tie sa posielajú do reálnej OSN.“
Bratislava 29. júna (TASR) - Výnimočný nielen preto, že sa rozdávali vysvedčenia, bol dnešný posledný deň školského roka na Gymnáziu Jura Hronca v Bratislave. Do školy, ktorá dlhoročne dosahuje vynikajúce výsledky vo výučbe matematiky, fyziky a informatiky, dnes zavítal predseda vlády SR Mikuláš Dzurinda.
Premiéra podľa jeho vlastných slov k návšteve viedla dobrá povesť školy, na ktorej majú žiaci navyše od roku 1993 možnosť študovať v takzvanom IB programe. Doklad o absolvovaní tohto dvojročného špecializovaného štúdia v anglickom jazyku uznáva väčšina svetových univerzít a je považovaný za najvyšší štandard stredoškolského vzdelania.
Vedenie školy Dzurindovi pripravilo prekvapenie v podobe stretnutia s absolventmi školy a súčasnými študentmi na Harvardskej univerzite v USA Igorom Urbančíkom a Matejom Sapákom. V neformálnom rozhovore obaja premiéra ubezpečili, že "slovenskí študenti sa vo svete nestratia". Dzurinda im "na oplátku" prisľúbil, že prevezme záštitu nad medzinárodným podujatím Bratislavské modelové zasadnutie OSN, ktoré gymnázium organizuje v októbri. Najúspešnejších šestnástich študentov - víťazov domácich a medzinárodných súťaží a olympiád, z ktorých siedmi od septembra zasadnú do lavíc najznámejších svetových univerzít, premiér obdaril knihou.
Na návšteve v niekoľkých triedach, kde sa zaujímal najmä o vysvedčenia, povzbudzoval a chválil za dosiahnuté výsledky. Študentov vyzval, aby sa ho opýtali "čokoľvek, ak to len nebude Archimedov zákon". Najväčší záujem o premiéra však mali najmladší žiaci, ktorí ho s vysvedčeniami v tesnom hlúčiku obklopili na školskom dvore.
S vlastným vysvedčením chodil Dzurinda domov "väčšinou pokojný". Ako sa zveril novinárom, "najťažšie sa mu išlo domov s dvojkou z telocviku". Ako objasnil, po slovenčine a dejepise, to bol jeho "bezkonkurenčne" najobľúbenejší predmet. "Navzdory tomu, že som hral za školu basketbal, futbal a ďalšie športy, dostal som dvojku. Uhol môjho tela a nôh pri premete vraj nespĺňal náležité parametre", zaspomínal premiér s úsmevom.
Bratislava 1. júna (TASR) - Slovenské družstvo mladých fyzikov zvíťazilo na 14. Medzinárodnom turnaji mladých fyzikov (IYPT) vo fínskom meste Espoo. V konkurencii 18 družstiev zo 16 krajín Európy, USA a Austrálie sa slovenskému družstvu ako jedinému podarilo vyhrať všetkých 5 výberových kôl a postúpiť tak do finále, kde porazili Austráliu a Nemecko.
Súťaž družstiev stredoškolákov v riešení náročných fyzikálnych problémov vedecko-technického charakteru sa uskutočnila v dňoch 22. až 29. mája.
Informácie TASR poskytol pracovník Fakulty matematiky, fyziky a informatiky UK v Bratislave a vedúci výpravy na IYPT Ivan Košinár.
Igor je na prvý pohľad celkom obyčajný 20-ročný chalan. Zhovorčivý, priateľský a zdravo sebavedomý. Od ostatných vysokoškolákov sa predsa len čímsi líši. Jeho školská lavica je za morom. Igor totiž študuje na prestížnej Harvardskej univerzite.
Hoci odmalička býval v Bratislave, vďaka rodičom strávil tri roky v Amerike. Mama je totiž vedecká pracovníčka a istý čas pracovala v New Jersey. Aj keď sa vrátili na Slovensko, Igor na svet vonku nezabudol. Amerika mu ukázala lákavé možnosti. Rozhodol sa, že po strednej škole sa tam určite vráti. Čo si zaumienil, aj splnil. Dnes študuje na Harvardskej univerzite medzinárodné vzťahy.
Povolanie, na ktoré sa pripravuje sa ani zďaleka nepodobá na to, o ktorom sníval ako malé dieťa. Chcel byť totiž šoférom. S vekom sa však menilo aj jeho povolanie snov Neskôr chcel skúmať veľryby. Bavila ho biológia a prírodné vedy. V posledných dvoch rokoch na strednej škole presedlal na psychológiu, začal sa viac venovať dejepisu, politológii a ekonómii. Napokon sa rozhodol - chce pracovať v diplomacii alebo politike. Preto po dvojročnej príprave a úspešnom zvládnutí náročných testov a skúšok mohol naplniť svoju predstavu študovať v zahraničí.
Hlásil sa na osem univerzít v Amerike. So štipendiom ho prijali na dve. Jedna z nich bola Harvard a jeho výber bol jednoznačný „Je to škola s obrovskou tradíciou a vynikajúcimi učiteľmi. Je bežné, že napríklad všeobecný kurz z molekulárnej biológie učia dvaja profesori, z ktorých jeden je nositeľ Nobelovej ceny A to dáva Harvardu ten správny cveng," vysvetľuje Igor, prečo sa rozhodol práve pre túto školu. A dodáva: „Študujem spoločenské vedy s užším zameraním na medzinárodné vzťahy V skutočnosti je to taký mix. Máme síce špecializácie, ale podstatne voľnejšie ako na slovenských vysokých školách. Špecializácia určuje len polovicu. predmetov Druhú tvoria všeobecne povinné predmety a tie, ktoré si vyberiem podľa záujmov pomocou poradcu. Stále je to však moja voľba."
To, že špecializácie sú zameraním voľnejšie, ešte neznamená, že študenti majú viac času. Naopak. Na začiatku semestra absolvujú týždeň prednášok, na ktorých ich majú vyučujúci presvedčiť, aby si vybrali práve ich predmet. Poviete si - nijaký problém! Ale výber skutočne nie je jednoduchý Študenti sa chcú veľa naučiť, musia uvažovať nad tým, ktorý predmet je pre nich najdôležitejší z hľadiska budúcej profesie a ktorý im pomôže pri uplatnení.
„Kto si nedokáže zadeliť čas, je stratený. Nielenže treba stíhať školu, ale navyše, celkom bežná je aj práca popri štúdiu. V treťom ročníku sa dokonca stáž vo firme považuje za samozrejmosť. Výhodou je, že mnohí študenti následne nemajú problém so zamestnaním - ak sa osvedčia, zostanú robiť tam, kde absolvovali stáž. Škoda, že na Slovensku to nie je zaužívané. Rovnako ako fakt, že ak študent praxuje v istej firme alebo inštitúcii, nehádžu tam naňho prácu, ktorú nikto nechce robiť, ale naučia ho veľa užitočného," konštatuje Igor. „Moja tohtoročná letná prax však ukázala, že aj na Slovensku sú pracoviská, kde to funguje ako v USA:
Pri otázke, ako si predstavuje svoju budúcnosť po skončení školy na chvíľu zaváha. „Viem, že chcem robiť to, čo študujem, ale či to bude hneď po skončení štúdia, ešte nie je také isté. Zaujíma ma totiž aj medzinárodný. obchod. Cieľ mám teda jasný len cesta k nemu nie je taká priamočiara. Uvedomil som si, že medzi školou a diplomaciou, v ktorej chcem pôsobiť, je ešte veľa iných možností. Samozrejme, nikto vám ich nedá na tanier. Nachádzate ich pri komunikácii so zaujímavými ľuďmi, ktorých stretávate. No neskôr by som určite rád zakotvil v slovenskom diplomatickom zbore," hovorí.Ráta s tým, že sa vráti na Slovensko, alebo bude pracovať v niektorej z krajín strednej Európy „V Amerike zostať nechcem, veď na Slovensku mám rodinu a priateľov. Okrem toho život v Amerike je pre mňa stresujúci. Viem si však predstaviť, že by som tam pracoval rok - dva. No do konca školy mám ešte dva roky. A tak zatiaľ študujem, užívam si študentský život a pracujem v knižnici, kde spravujem rozsiahlu slovenskú a českú zbierku. Knihy sú pre mňa ten najlepší relax," skonštatuje na záver.